Začiatkom augusta 2021 sa konala 54. Medzivládna panelová diskusia na tému klimatických zmien, kde sa stretli vedci a reprezentanti z vyše 195 krajín. K téme úloha vedy o klíme pri rozhodovaní a čo je možné urobiť pre uprednostnenie opatrení v oblasti klímy na ochranu ľudí a planéty sa vyjadril aj Joyce Msuya, zástupca výkonného riaditeľa UNEP.
„Hoci klimatická kríza-spolu so stratou biodiverzity a znečistením-prebieha už desaťročia, pandémia COVID-19 upriamila pozornosť na túto planetárnu krízu. Je to varovanie planéty, že nás čaká niečo oveľa horšie, pokiaľ nezmeníme svoje spôsoby. Tieto krízy ohrozujú našu kolektívnu budúcnosť a je načase začať konať.“
K otázke, či by mohlo by byť už príliš neskoro na to, aby ľudské aktivity spomalili klimatické zmeny hovorí, že neskoro nieje. Je však dôležité vynahradiť stratený čas – najmä v troch oblastiach. Po prvé, zaviesť financovanie adaptácie. Za druhé sa viac zamerať na riešenia založené na prírode. Po tretie, musí vzniknúť snaha zjednotiť programy v oblasti prírody a klímy. Rastúci počet krajín sa zaväzuje plniť nulové ciele. Aby sa však udržali v medziach 2°C a mali šancu dosiahnuť cieľ 1,5°C, je potrebné záväzky premietnuť do politík a opatrení. Vieme, že rozvojové krajiny často nesú neúmerné bremeno zmeny klímy. Keď krajiny zavádzajú balíčky na zotavenie z pandémie COVID-19, vzniká skvelú príležitosť načrtnúť udržateľnú budúcnosť. Správa UNEP o rozdieloch v emisiách do roku 2020 zistila, že investície do obnovy zelenej pandémie by mohli do roku 2030 znížiť 25% zníženie emisií skleníkových plynov.
„Rok 2021 bude skutočne kľúčovým rokom pre opatrenia v oblasti klímy. Práve teraz prebieha veľká časť práce na nastavení nášho postpandemického smerovania.“
Zdroje: UNEP (United Nations environment programme) unep.org
