OD PÔSTU PO VEĽKÚ NOC

Zážitky slovenského misionára dona Antona Odrobiňáka z jeho ekvádorskej misie.

Chcem vám priblížiť niekoľko významných momentov a zážitkov od Popolcovej stredy až do Veľkonočnej nedele. Pred Popolcovou stredou som mal v pláne navštíviť jednu vzdialenú osadu pri rieke Macuma. Bola to prvá návšteva tejto komunity a nevedel som, ako ju zrealizovať.

Z Taishe, kde mám komunitu, som odchádzal v nedeľu poobede. Terénnou motorkou Yamaha som sa premiestnil do Tuutin-Entsa a vo farskom domčeku prenocoval. Na druhý deň po nočnej búrke sme s inými cestujúcimi pokračovali motorovým člnom dve hodiny dolu po prúde rieky. Počasie bolo nádherné. Svietilo slniečko. Cestou sme pozorovali rozvodnenú rieku s nebezpečnými zákrutami, plávajúce brvná, zeleňou porastené brehy, jasnú modrastú oblohu. V pokojnejších častiach rieky, na trčiacich konároch stromov, sme videli – „tortugy” – čierne vodné korytnačky, ktoré sa nehybne vypekali na slniečku. Na zelenom ostrovčeku sme zazreli malého krokodíla, ktorý sa ležérne ponoril do vody a zmizol. Po dvoch hodinách cesty sme sa občerstvili v „pobrežnej reštaurácii” – šuarskej chatrči, kde sa ponúka jedlo. Zajedli sme si „peskado” – rybu s yukou a platanom – zeleným banánom. Na pitie nesmie chýbať „nichiamanč – čiča”, tradičný domorodý nápoj Šuarov. Po polhodinovej prestávke sme pokračovali. Prišli sme na dohodnuté miesto, kde ma čakal katechéta. Pozdravil som jeho ženu, ktorá mi ponúkla „čiču”. Vysvetlil som im môj plán navštíviť osadu Iniayua. Potreboval som sprievodcu a pomoc s ruksakom. Katechéta sa ponúkol, že ma bude sprevádzať. Zohnal malého koníka nízkej a štíhlej postavy. Zháčil som sa a spochybnil, či bude mať dosť síl. Felipe ma uistil, že vydrží a pomohol mi dostať sa do sedla. On nás odzadu sprevádzal a povzbudil ma, že po dvoch hodinách dorazíme do osady. Zrazu sa stratil a ja som ho už v tento deň nevidel. Kráčali sme pralesom po úzkom a miestami bahnatom chodníku. Sklonil som sa až k hlave koňa, aby som sa vyhol nebezpečným konárom a tŕňom. Odhadzoval som ich od seba, pričom som mal doráňané prsty a škrabance na rukách. O tričku ani nehovorím! Roztrhlo sa! Raz som takmer spadol z koňa. Ruksak sa zachytil o nízku lianu s tŕním. Začal som padať dozadu. Kôň pokračoval. Rukami som bojoval s lianou, aby som sa oslobodil. Podarilo sa! Z posledných síl som sa zakvačil nohami o slabiny koňa a vyšvihol do sedla. Povzdychol som si a poďakoval Márii za ochranu. Po troch hodinách sa objavil prvý domček v Iniayua. Chvála Bohu! Mladší chlapci sa postarali o koňa. Využil som potôčik, umyl som sa, vymenil tričko a išiel hľadať kaplnku. Sprevádzal ma starší pán, ktorý ma priviedol na miesto. Vstúpil som do kaplnky, prežehnal sa a zložil ruksak. O malú chvíľku sa objavili zvedavé deti a ja som sa im prihovoril. Čoskoro sa objavil ďalší dospelý človek. Bol to katechéta. Poznali sme sa už z jedného stretnutia. Pozdravili sme sa, porozprávali a naplánovali program mojej návštevy. Dohodli sme sa na večernom ruženci a skorej rannej sv. omši.

Nasledujúci deň som musel vyraziť zavčasu, stihnúť kanoe do Tuutin-Entsa, kde som mal na Popolcovú stredu naplánovanú sv. omšu. Po jedle a modlitbe som sa zložil na lavičku a zaspal. Spacák ostal v ruksaku a to bola chyba. V noci som počul prudký lejak a cítil, že po mne niečo lezie. Únava bola silnejšia a ja som týmto veciam nevenoval pozornosť. Ráno som bol celý červený a doštípaný od drobných mušiek „zankudov”. Po rannej sv. omši som sa s mojím koníkom vydal na spiatočnú cestu. Zdalo sa mi, že je odpočinutý. Hľadal som vyvýšené miesto, aby som sa dostal do sedla. Natrafil som na malý pníček a pritiahol koňa k nemu. Akosi sa mu nechcelo. Stále som ho priťahoval za uzdu. Myslel som si, že vzdialenosť je dostatočná, postavil sa na mokrý pníček a vyšvihol jednu nohu. Odhad bol zlý. Jednou nohou som sa zakvačil o sedlo a druhá ostala na pníku. Noha z mokrého pníka sa pošmykla a ja som sa ocitol pod koňom. Kôň sa splašil, vyhodil prednými kopytami do vzduchu a dopadol vedľa mojej hlavy. Božia pomoc a ochrana našej Matky opäť stála pri mne.

Po týchto skúsenostiach som už nemal chuť vyštverať sa do sedla. Rozhodol som sa kráčať pešo. Po dvoch hodinách som prišiel k Felipovmu domu. Vyhľadal som ho, poďakoval sa za koňa a utekal k rieke čakať kanoe do Tuutin-Entsa. Pri vode som zložil ruksak, poumýval sa, dotiahol modlitbu a trpezlivo čakal. Okolo sa preplavili dve lode, ale pre nadmerné zaťaženie ma nezobrali. Keď sa zvečerilo, sklamaný som sa pobral do kaplnky uložiť k spánku. Ponatieraný framykoinovou masťou som zaspal. Ráno po zobudení som opäť išiel k rieke. Okolo obeda sa objavilo kanoe. Lodivod bol zhovievavejší a zobral ma. Po dvoch hodinách pokojnej plavby sme dorazili do prístavu Tuutin-Entsa. Večer ma čakala sv. omša s udelením popolca. Neprišlo veľa ľudí, lebo doobeda sa slávila liturgia Božieho slova, ktorú slávil katechéta.

Na Palmovú nedeľu sa vonku požehnávali ratolesti. Prišlo pomerne veľa ľudí. Počasie bolo nádherné. Obrady sme robili v duchu šuarskej liturgie. Obradov Veľkého štvrtku sa zúčastnil predseda okresného úradu a niektorí poslanci, ktorí zaujali vyhradené miesta pri obrade umývania nôh. Na Veľký piatok sme mali naplánovanú krížovú cestu. Neprišlo veľa ľudí. Slávnosť Zmŕtvychvstania Pána sme začínali za tmy o 4.00 hod. ráno. Mladí spievali, tancovali okolo ohňa a v sprievode všetkých sa premiestnili do kaplnky. Liturgia bola pomerne dlhá a skončili sme ju okolo 7.00 hod. s tradičným obradom požehnania čiče, ktorá sa vždy ponúka pri významných náboženských, kultúrnych a spoločenských slávnostiach.