Leah má desať rokov. Patrí do kmeňa Masajov, je druhým zo šiestich detí a žije s nezamestnanými rodičmi a súrodencami v plechovom prístrešku. Navštevuje druhý ročník základnej školy. Má vynikajúce výsledky a jej snom je stať sa doktorkou. Stanley má osem. On je pôvodom z vidieckej oblasti Kene a presťahoval sa s rodičmi do Nairobi hľadať šťastie. Žije v slume Kuwinda, kde majú svoje prístrešky ľudia z rôznych kmeňov. On je tiež v druhej triede a až vyrastie, chce byť pilotom. Leah a Stanley sú len dvaja z mnohých mladých ľudí, o ktorých sa starajú v saleziánskom stredisku Bosco Boys v Nairobi. Bosco Boys je miestom rastu, rehabilitácie, nádeje; miestom, kde deti ulice nachádzajú domov a príležitosť pre ich budúcnosť.
Saleziáni tu od roku 1986 vítajú deti, opustené rodičmi alebo žijúce v zlých podmienkach. Sú to chlapci a dievčatá, ktoré vyrastajú v preplnených slumoch Kuwinda a Menyatta, kde neexistuje žiadna alternatíva ulice, kde detstvo nie je chránené a spojenie s pôvodnou rodinou sa často stráca až nakoniec zmizne, kde deti pohlcuje bieda a promiskuita.
Podporu v centre Bosco Boys dostáva 283 detí: chlapcov a dievčat, ktorých príbehy začali ťažkosťami, boli poznačené sociálnym vylúčením a strateným detstvom. Rovnako ako u Leah a Stanleyho. Teraz majú nádej a lásku aj vďaka darcom v programe Adopcia detí v Keni.
Nie sú to len príbehy Leah a Stanleyho, ktoré nám 12. apríla pripomenuli Medzinárodný deň detí ulice, ale aj mnohé iné ešte nenapísané.
foto: Agenzia iNfo Salesiana
