S obdobím pôstu sa spája tiež modlitba krížovej cesty. No to, na čo sme doma zvyknutí, nemusí byť rovnako na celom svete. Svoje o tom vie aj saleziánska misijná dobrovoľníčka Veronika:
“Krížovú cestu som bola naučená kráčať v kabáte a vysokých topánkach. Aké to však je uprostred afrického leta v centre pre chlapcov ulice?
Podstata je taká istá, no doplním zopár detailov. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty (cháp obrázky v rámoch z predminulého storočia) boli rozmiestnené po areáli. Buď sme videli obraz alebo sme na chodníku našli kriedou napísané číslo. No a keďže obrazy sme postupne zbierali, celkom dôkladne mi to pripomínalo stopovačku, ktorá nás dovedie do cieľa. Tentokrát však na nás na poslednom zastavení nečakali žiadne cukríky, tam bolo čosi viac. Nešlo o cieľ, ale o CESTU. Kráčať kalváriou spolu s Ježišom, zamyslieť sa nad jeho obetavou láskou a nakoniec sa zastaviť pod krížom. V našich srdciach sa zrodilo len jedno: túžba pokračovať v živote S VĎAČNOSŤOU v srdci. Prajem vám krásny čas a veľa síl.”
Veronika, aj my Tebe prajeme požehnaný pôst na Tvojej ceste misiou.
